Včera (v sobotu)  sme sa boli lyžovať v zimnom stredisku Kohútka pri Lazoch pod Makytou neďaleko Púchova.
Po prvý krát som nemohol lyžovať, lebo z lyží som už vyrástol. Chcel som si teda požičať, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodol pre snowboard. Tento týždeň vo štvrtok mi jeden kamarát hovoril o tom, ako sa bol snowboardovať, a aké to je skvelé. Tak som to chcel tiež vyskúšať a práve sa mi naskytla príležitosť. Požičal som si snowboard a celý „žhavý" som aj chcel ísť na vlek.
„Veď to nemôže byť ťažké" -hovoril som si, no to som ešte nevedel, čo je to za diabolskú dosku na ktorej stojím.

Keď som končene prišiel na to ako si zapnúť viazanie, rozhodol som sa pre pár oblúčikov na kraji zjazdovky. S poľutovaním som však zistil že ono to vôbec nie je také ľahké ako to vyzerá, a ako to všetci hovoria. Ako náhle som sa na snowboard postavil,  hneď som aj spadol. Do hlbokého a sypkého snehu som padal v jednom kuse, a nevedel som sa odtiaľ vôbec vymotať. Dva krát som si vyšľapal  polovicu zjazdovky, a spustil sa dolu, no akokoľvek som sa snažil, vždy som skončil aj tak zaborený v snehu.

Desať minút som sa hrabal von zo snehu, a pritom som bol úplne lenivý odopnúť si viazanie a prejsť to peši. Keď som sa rozhodol po druhý krát vyliezť na ten kopec, už mi to išlo o kvapôčku lepšie. Padol som  síce „iba" štyri krát, ale inak som šiel relatívne plynule. Ako inak, aj tu som skončil v hlbokom snehu.

Odvážil som sa po tomto ísť na vlek.   No toto bola najsmutnejšia kapitola. Nevedel som prečo, ale vždy keď ku mne prišla kotva, ihneď som spadol na zem. Od ostatných snowboardistov som odpozeral, že jednu nohu si odopnú a potom ju iba priložia na dosku. Snažil som sa to robiť aj ja, ale to malo z následok jedine to, že som spadol o pár sekúnd neskôr.  Postupne som sa dostával ďalej, a ďalej ale nikdy som sa nedostal na koniec vleku.

Nakoniec som sa rozhodol že si predsa len skúsim zapnúť aj druhú nohu do viazania, a bol som rád že som to urobil.  Zmenil som si tiež postoj ktorý som mal, (ľavá noha ako prvá) a fungovalo to! Dostal som sa takmer do ¾ trate a keď som šiel znovu, prešiel som ju celú. Mal som z toho radosť, pretože už mi to aj lepšie išlo, a aj keď som vždy skončil v snehu a spadnutý, postupne som si všetky pohyby na doske osvojil.

Aj keď som v prvých hodinách ten snowboard všemožne preklínal, nakoniec ma to začalo baviť. Môžem aj vám všetkým odporučiť aby ste to skúsili.
Nebudete to ľutovať. J