Karikatúra - jazda autobusom
Milujem tie rána. Cesta do školy starým predpotopným autobusom je proste „nezabudnuteľná". Hneď po tom ako upotený pribehnem na zastávku sa otvoria 40-ročné staré vŕzgajúce dvere autobusu a úžasne „prívetivým" pohľadom ma privíta vodič. Namiesto pozdravu na mňa zavrčí a nadáva mi že nech sa naučím rozprávať, že mi vôbec nebolo rozumieť, no a popri tom všetkom sa okolo neho šíri „vôňa" čerstvo vyfajčenej cigarety a ako bonus počuť ako má plný nos. Hneď po zbavení sa môjho starého „kamaráta" sa odoberiem sadnúť si. A dúfam že aspoň tu budem mať šťastie. Ale kdeže! Autobus je do posledného miesta preplnený, sa len ťažko rozbieha a cestujúci začínajú pochybovať či sa vôbec rozbehne. Z výfuku mu vyjde omamná vôňa spáleného benzínu, ktorá nenápadne vnikne cez otvorené okienko a vôbec nepridá na čerstvosti vzduchu vo vnútri autobusu, kde je vzduch už aj tak veľmi ťažký a vydýchaný . V každej zákrute ,aj keď je v minimálnom uhle, sa na mňa zvalí veľká tučná žena ktorá stojí vedľa mňa a v pravidelnom intervale ma vždy privalí. Keďže je vonku veľké teplo, v autobuse cítiť zápach spotenej textílie a taktiež mnoho iných vôní, ktoré som pre vlastnú bezpečnosť radšej neanalyzoval. Nemôžem sa dočkať kedy konečne vypadnem z tej hroznej rachotiny. A keď sa tak nakoniec stane, v spätnom zrkadle vidím ako na mňa škaredo zazerá vodič. Nemám rád ten autobus. A neodporúčam ani vám aby ste ním jazdili. Radšej si kúpte auto alebo choďte taxíkom. Ale týmto autobusom za žiadnu cenu nechoďte .
....KONIEC...